... informatizácie spoločnosti sme sa zhovárali s generálnym riaditeľom spoločnosti QBSW, a.s. Ing. Vladimírom Raučinom.
Čo v praxi znamená pojem informatizácia riadenia verejných financií? Čo si môžeme pod tým predstaviť?
Premenené do reálneho informačného systému je to budovanie hlavných modulov, ktoré sú určené na riadenie verejných a štátnych financií v štátnej pokladnici. Štátna pokladnica je z nášho pohľadu jedna z najväčších bánk na Slovensku, pretože ňou prebieha zhruba štvrtina bankových transakcií na slovenskom medzibankovom trhu. V štátnej pokladnici majú vedené účty a jej prostredníctvom realizujú platby všetky ústredné orgány štátnej správy, niektoré im podriadené inštitúcie, ďalej napr. Sociálna poisťovňa, Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny a iné inštitúcie, ktorým táto povinnosť vyplýva zo zákona.
Jednotlivé SW moduly, ktoré sme nasadili a ďalej vylepšujeme, umožňujú klientom viesť účty, realizovať platobný styk, uskutočňovať finančné plánovanie a potom sledovať, do akej miery je čerpaný štátny rozpočet, a to všetko v elektronickej podobe a reálnom čase. Aby som bol presný, riadenie verejných financií zahŕňa okrem našich modulov aj informačné systémy na prípravu štátneho rozpočtu, riadenie dlhu a likvidity a štátne účtovníctvo.
Kumulácia finančných zdrojov štátu na účet jednej inštitúcie umožňuje ich efektívnejšie riadenie, a to najmä riadenie dlhovej služby Slovenskej republiky. Po zavedení štátnej pokladnice bolo možné znížiť dlhovú službu rádovo o desiatky miliárd korún. V nadväznosti na úrokové sadzby, za ktoré si štát požičiaval v tom čase resp. si požičiava dnes sa dá odvodiť aj potenciálna návratnosť či efektivita vynaložených investícií.
Určite nie je problém transformovať takýto veľký informačný systém do menšej podoby napríklad pre potreby VÚC alebo miest…
Z nášho informatického pohľadu to samozrejme s drobnými úpravami možné je, no zároveň je to aj otázka politického rozhodnutia. Štát má možnosť dať samosprávam zákonnú povinnosť pripojenia na štátnu pokladnicu, to by však narúšalo ich autonómnosť v oblasti finančnej a zrejme by takéto riešenie nebolo prijaté s nadšením.
Druhou a dnes zrejme preferovanou cestou je pritiahnuť orgány samosprávy k pripojeniu na informačný systém štátnej pokladnice kvalitou a rozsahom služieb. Samosprávy by možno prišli o niektoré výhody, ktoré im dnes poskytujú komerčné banky, no pre štát ako celok by to určite bolo prínosom. Čo z toho spoločného prínosu (napríklad ďalšie zníženie nákladov na dlhovú službu) by si konkrétne mohli odniesť samosprávy, to je v rukách ministerstva financií, do akej miery bude chcieť o zaujímavosti takéhoto riešenia samosprávy presvedčiť.
Našou úlohou je poskytnúť nástroj na skvalitnenie služieb, aby ministerstvo malo čo ponúkať. Aj z toho dôvodu sme v tomto roku prezentovali riešenie, ktoré by umožnilo pripojenie na štátnu pokladnicu aj pre tých, pre ktorých to bolo finančne tak náročné, že o tom vôbec neuvažovali. Začali sme s prípravou modulov, ktoré by sprístupnili funkcionalitu a služby štátnej pokladnice cez internet a mohli byť ponúkané práve tým inštitúciám, ktorým povinnosť pripojenia na systém štátnej pokladnice nevyplýva zo zákona.
Zostaňme ešte pri riešeniach pre samosprávu: ktoré ďaľšie riešenia ponúkate, vyvíjate, respektíve máte v pláne?
Zaoberali sme sa otázkou, do akej miery sú orgány samosprávy schopné efektívne komunikovať s obyvateľmi a pripravili sme pilotný projekt efektívnej komunikácie v elektronickej podobe medzi samosprávou a obyvateľmi, respektíve podnikateľskými subjektami. Je to systém, prostredníctvom ktorého by samospráva jednak mohla aktualizovať publikované dokumenty, ktoré sa týkajú občanov či podnikateľov, a zároveň by umožňoval efektívnu obojstrannú komunicáciu v elektronickej forme.
Určite nie sme jediní, kto prichádza s podobným riešením, no myslím si, že nasadenie takýchto riešení uľahčí prácu samosprávam a zároveň zvýši záujem o informatizáciu v spoločnosti. Pretože ak na Slovensku niečo chýba, tak je to obsah. My informatizujeme zatiaľ v podobe výkonovej: už máme počítače, ľudia už ako tak zvládajú kancelársku prácu automatizovanejšie pomocou výpočtovej techniky, ale chýba obsah, ktorý by ešte viac zapojil obyvateľov do samotnej komunikácie s verejnou správou. To je práve to, čo by malo byť náplňou informatizácie.
Na jednej strane chýbajú peniaze, nechýba však aj vôľa naplniť to, čomu sa hovorí e-government?
Potrebná je vôľa i peniaze zároveň. Nedostatkom peňazí sa vždy dá zdôvodniť, že niečo nejde, a pritom to môže byť len nedostatok ochoty do niečoho sa pustiť. Na druhej strane napríklad vo Zvolene, kde už roky bojujú o vlastnú metropolitnú sieť, to zlyháva na nedostatku peňazí, no napriek tomu sa nevzdávajú. Nadšenie mnohých starostov pre počítačový svet nie je dostatočné, možno ani nemalo kedy vzniknúť, veď pri tom všetkom, čo majú robiť, im veľa energie na zápal pre informatizáciu zrejme nezostáva. Na druhej strane ani obyvatelia nie sú celí „žeraví“ za tým, aby samospráva bola informatizovaná, pretože mnohí doma nemajú vytvorené podmienky na to, aby si mohli kúpiť počítač, a aby sa napojili na internet. Napriek tomu všetkému si myslím, že je to proces, ktorý by mal pokračovať a v ktorom sa určite budeme musieť svetu vyrovnať.
Nie je problém aj v tom, že úrady a inštitúcie nie sú navzájom poprepájané a nefunguje medzi nimi rýchla výmena informácií?
Nechcem rozoberať to, že nie sú prepojené centrálne inštitúcie a registre, ony nie sú prepojené ani informačné systémy školy a samosprávy, ktorá tú školu zriaďuje. Viem si predstaviť, že riaditeľ školy aj dnes nahlasuje počet žiakov starostovi v podobe nejakého papierového formulára. Efektívnejšie by bolo nahlasovanie prostredníctvom informačného systému, ktorý by siahal až na úroveň ministerstva školstva, ktoré by malo vždy aktuálny prehľad, koľko žiakov na Slovensku v akom type škôl je, nehovoriac o tom, že by sa to dalo prepojiť na informačný systém úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by sledoval, koľko nezamestnaných po absolvovaní stredných škôl sa dostáva do sociálneho systému. Starosta by mal aktuálny prehľad o tom, v akej výške má nárok na čerpanie príspevkov zo štátneho rozpočtu, ministerstvo by malo aktuálny prehľad o štruktúre škôl a žiakov a zároveň by vznikal podklad na posudzovanie efektivity jednotlivých škôl. Informačné systémy naozaj dokážu na rôznych úrovniach života dostatočne zefektívniť mnohé procesy. Napríklad v Dánsku robia sčítanie obyvateľstva traja ľudia zatvorení do jednej miestnosti výlučne na základe aktuálnych dát z informačných systémov. Nepotrebujú komisárov, ktorí fyzicky sčítavajú ľudí, čo sa nám zdá v tomto momente možno nepredstaviteľné.
Existujú vízie a vo svete existuje aj dostatok realizovaných riešení mnohých vízií, dôležité bude uviesť vízie do reálneho života aj u nás. V súvislosti s realizáciou operačných programov sa plánuje v priebehu rokov 2007 až 2013 vynaložiť na e-government niekoľko stoviek miliónov eur, čo v prepočte na dnešné ceny je viac než 5 miliárd korún ročne. Tu je príležitosť vybudovať obsah pre informatizáciu, ktorý nám chýba. Je otázne, či bude dostatok kapacít programátorských, respektíve riešiteľských na to, aby sme to dokázali, ale ja som v tomto smere optimista. Poviem takú kacírsku vetu: Pokiaľ by som nemal byť optimista, tak potom radšej investujme tie peniaze do vybudovania 100 km rýchlostných ciest, lebo budeme môcť každému ukázať, do čoho sme tie peniaze investovali. To žiaľ v prípade informačných systémov nie je celkom dobre možné. Ľudia nevidia priamy efekt vynaložených prostriedkov na informatizáciu. Neviem si predstaviť, že by sme na nejaké miesto, po vybudovaní informačného systému, pritiahli 10 až 20 tisíc ľudí a pred nimi prestrihli pásku a povedali: toto je ten krásny informačný systém, ktorý vám uľahčí život. To ľudia vnímajú až vtedy, keď je nejaký systém zabehnutý a začnú ho používať.
Ako ste už spomenuli, na informatizáciu spoločnosti sa plánuje vynaložiť veľké finančné prostriedky z eurofondov. To je šanca, ktorú by mala samospráva využiť…
Starosta častokrát zostáva stratený v tom, ako sa zorientovať, akým spôsobom napísať nejaký program, ktorý by dokázal pomôcť ľuďom v obci. Mám pocit, že ústredné orgány štátnej správy majú trochu macošský vzťah k samospráve. Ja ako občan nevidím reálnu snahu o to, k čomu sa politici už niekoľko rokov vehementne hlásia, a to je budovanie vedomostnej spoločnosti. Vedomostná spoločnosť je podľa mňa postavená okrem iného aj na tom, že získané poznatky sú niekde sústredené, pretavené do know-how a sú ďalej distribuované v zrozumiteľnej podobe k ľuďom, ktorí ich potrebujú a vedia zúročiť. Je to proces, ktorý sa nedá vyriešiť politickou deklaráciou. Ak napríklad starostovia obcí nemajú k dispozícii potrebné a pre nich užitočné informácie spolu s návodmi či prípadovými štúdiami, tak môžu byť v haldách všeobecných informácií stratení, obce nemajú aparát ľudí, aby to všetko samy zvládli, a niektorí starostovia si možno ani sami nevedia predstaviť, ako a z akých zdrojov zlepšiť situáciu vo svojej obci, kde treba bojovať o každú korunu. Ak to bude stále o tom, že máme málo peňazí, v regióne vysokú nezamestnanosť, zrušili nám dopravu, nikam sa nedostaneme, nám nikto nepríde nič vybudovať, tak na Slovensku naďalej zostanú regióny, o ktorých budeme hovoriť ako o zaostávajúcich. Pokiaľ do týchto regiónov nepríde iniciatíva hoc aj zvonku a nepredložíme tam minimálne myšlienku, akým spôsobom by sme mohli zmeniť život k lepšiemu, tak ani informatizácia samotná, nech by bola akokoľvek dobre vybudovaná, na veci veľa nezmení.
Prejdime na záver k problematike zavedenia eura. Starostovia sa na to pozerajú trocha s obavami, hlavne v súvislosti s informačnými systémami, pretože tie nie sú s eurom kompatibilné. Aký je váš pohľad na vec?
Ja si osobne myslím, že tí, ktorí majú dobré zmluvy so svojimi dodávateľmi, tak by sa v zásade báť nemali. Nemyslím si, že informačné systémy obcí by potrebovali rozsiahle úpravy. Zmena informačných systémov sa týka len toho, kde priamy výstup zo systému je určený občanovi, kde má byť zabezpečené duálne zobrazovanie tak v slovenských korunách ako aj v eurách a od roku 2010 už len v eurách.
Iná situácia môže byť vo väčších mestách či na úrovni VÚC, kde je informačných systémov viac a sú aj robustnejšie, tam bude zrejme potrebné počítať aj s rádovo vyššími nákladmi na zabezpečenie prechodu týchto systémov na euro. Keďže ešte nie definitívna verzia Generálneho zákona schválená, tak nie je možné presne definovať, aký bude konkrétny dopad na jednotlivé informačné systémy. V každom prípade by som ľuďom v samosprávach odporučil urobiť si dostatočne včas analýzu dopadov prechodu na euro z pohľadu všetkých používaných informačných systémov, aby ich tento proces v polovici budúceho roka nezastihol nepripravených.
Prebraté z časopisu Komunálne financie
Text: Mgr. Dušan Dúbravský
(05.07.2007)
