Existuje šanca, ktorá sa nemusí opakovať

Majú pri realizácii Operačného programu Informatizácia spoločnosti šancu aj malé a stredné IT spoločnosti? Kde sú potenciál, šance a hrozby pre OP Informačná spoločnosť? Nad týmito otázkami sa v rozhovore pre časopis Euroreport plus zamýšľal generálny riaditeľ spoločnosti QBSW, a. s., Vladimír Raučina.

• V celom IT odvetví sú veľké očakávania z toho, čo Operačný program Informatizácia spoločnosti prinesie. Ako to vnímate osobne?

Všetci dúfame, že informatizá­cia spoločnosti sa pohne výrazne dopredu. Je to totiž šanca, ktorá sa nemusí opakovať. Napokon na roky 2007 – 2013 sa na ňu vyčlenilo relatívne veľa peňazí – dohromady vyše miliardy eur – čo je v prepočte na ročné výdavky asi dvojná­sobok sumy, ktorá dosiaľ šla na informatizá­ciu zo štátneho rozpočtu. Malo to byť dosť na realizáciu veľkých aj menších projektov celo­spoločenského významu, ktoré sa dlhodobo nemali z čoho financovať alebo na ne nebol dostatok času či priestoru.

Máme za sebou prvý rok OPIS a s ním aj prvé výsledky – je schválená Stratégia informatizácie verejnej správy, do finále sa dostáva príprava Národ­nej koncepcie informatizácie verejnej správy, ktorá je na medzirezortnom pripomienko­vom konaní. Nasledovali predbežné oznáme­nia na štúdie uskutočniteľnosti, po ich spra­covaní by mali prísť na rad konkrétne pro­jekty, ktoré by sa mali zamerať na zlepšenie stavu informatizácie v SR, na zefektívnenie procesov a v neposlednom rade by mali na­pomôcť občanom i chodu spoločnosti.

• Okrem očakávaní sú však aj isté potenciálne riziká.

Najväčším rizikom, na ktorom by informa­tizácia spoločnosti mohla zostať visieť, je jej prípadná nedostatočná politická podpora na najvyššej úrovni štátu. V štátoch EÚ, ktoré za uplynulých pár rokov urobili významný krok vpred v rozvoji informatizácie – napr. Rakúsko, Slovinsko či Estónsko – mali to šťastie, že informatizácia našla silnú podporu na úrovni celej vlády.

U nás nájdeme poten­ciálny zdroj možných názorových konfliktov už v samotnom rozdelení pôsobnosti zodpo­vedných ľudí na úrovni centra – splnomoc­nenec vlády pre informatizáciu sedí na úrade vlády a výkonným orgánom pre OPIS je mi­nisterstvo financií. Tým dochádza k rôznos­ti pohľadov na proces i tvorbu dokumentov, lebo nejde o jeden realizačný tím. Následne je potrebné spracovať a zvládnuť pripomien­ky z jednotlivých rezortov, čím sa môžu pri tvorbe a schvaľovaní koncepcie a štúdií reali­zovateľnosti vytvoriť neočakávané zdržania.

Nie je žiadne tajomstvo, že v štátnej správe na Slovensku vládne značný rezortizmus. Akýkoľvek návrh na zmeny, ktoré sa týkajú viacerých rezortov, okamžite gene­ruje množstvo oponentúr, lebo ho budú považovať za zasahovanie do života rezortov. Ak zásadné návr­hy nemajú silnú politickú podpo­ru, schopnú prekonať takýto od­por, potom sa do života bez pod­statných úprav nedostanú. Reálne nám môže hroziť hanba z toho, že nebudeme schopní pridelené finančné prostriedky čer­pať a že sa nás budú z Európskej komisie pý­tať, na čo sme si postavili konkrétne úlohy, ak nie je pripravení ich realizovať a naďalej v informatizácií spoločnosti zaostávame.

• Ani v oblasti informatizácie by to však ne­bolo po prvý raz, že by sme zlyhali.

Iste. Už predchádzajúca vláda prišla s programom Minerva, kde bolo niekoľko ťa­žiskových projektov, ale zrealizovalo sa ich pomerne málo. A to aj napriek tomu, že sa do toho vkladal vtedajší premiér a minister financií. Pritom o takom jednotnom identifi­kátore obyvateľstva sa hovorí už niekoľko ro­kov. Vieme, že ho potrebujeme, aby sa mohli rozvíjať ďalšie od neho závislé informačné systémy, a pritom sa za štyri až päť rokov s týmto projektom nič podstatné neudialo.

• Nejde teda ani tak o veľkosť verejných sie­tí, počet počítačov či penetráciu internetu, ale treba oveľa viac.

Technická infraštruktúra je síce dôležitá, no za omnoho podstatnejší pre rozvoj infor­matizácie považujem kvalitný obsah. A tu môžeme naraziť na ďalší veľký problém, kto­rý ja osobne vidím v schopnosti riadiť zme­ny a v efektívnom vynakladaní prostried­kov do informatizácie.

Typický obraz toho, čo „dokážu“ informačné systémy v SR, sme zažili v minulých dňoch v Bratislave. Od ho­vorcu Národnej diaľničnej spoločnosti sme sa dozvedeli, že dôvodom 11-dňového od­stavenia tunela Sitina je zmena parametrov riadiaceho a signalizačného IS. Profesijne sa s tým nedokážem vysporiadať a kladiem otázku, že ktorý zákazník z komerčnej pra­xe by dovolil odstaviť na 11 dní svoj infor­mačný systém a on by nemohol pracovať. Veď to znamená zastavenie produkcie da­nej organizácie.

Vo vzťahu k občanom zrej­me na Slovensku nikomu neprekáža, že sa dejú takéto veci, možno vplyvom toho, že niekto niečo zanedbal. Alebo je pohodlnej­šie riešiť problémy na úkor tisícov občanov? Bude z toho niekto vyvodzovať zodpoved­nosť? Podobné riziká hrozia aj pri realizácii projektov v rámci OPIS-u.

• Čo by sa malo napraviť?

Myslím si, že vláda by mala dať informatizácií spoločnosti oveľa väčšiu prioritu ako jej hlavný a jediný garant. Minister financií je síce členom vlády, ale ak sa nebude ope­račný program riadiť na úrovni predsedu či podpredsedu vlády a ten nebude doň tak razantne vstupovať, ako to premiér dokáže v iných situáciách, hrozia riziká, že celý pro­ces sa bude predlžovať, projekty sa budú ne­skoro vypisovať a napokon ich nedokážeme dokončiť v požadovanej kvalite alebo vôbec. Preto sa treba viac zamerať na zmeny mysle­nia a presadiť, aby k nim mohlo dôjsť.

• Ako vidíte situáciu v informatizácií na úrovni samosprávy?

Niekedy sa zdá, akoby centrálna štátna správa „vybabrala“ so samosprávou. Zvýšila jej kompetencie a aj nastavila spôsob financo­vania. Pritom sa akoby pozabudlo, že niekto­ré orgány samosprávy, najmä v malých ob­ciach, kde sú finančné príjmy nízke, ani zďa­leka nebudú mať finančné prostriedky, aby mohli rozvíjať aj informatizáciu vo vzťahu k občanom. Starostovia sú v nich uvoľnení na čiastočný úväzok a nemajú pracovníkov, kto­rí by sa zaoberali budovaním informačných systémov, nemajú ani dosť vlastných kapacít, know-how a ani finančné prostriedky.

Preto považujem za rozumné vytvoriť na centrál­nej úrovni niektoré univerzálne moduly in­formačných systémov, ktoré by boli k dispo­zícii samospráve pri rozvoji informatizácie v jej pôsobnosti. Tu vidím priestor pre projek­ty v rámci OPIS-u, aby sa veci mohli pohnúť dopredu a na informatizáciu samosprávy sa nepozeralo ako na popolušku, ktorej sa odka­zuje z centra, že my si urobíme, čo treba, ale o vás sa starať nebudeme, lebo to je vaša vec.

• Treba však povedať, že existujú aj dobré príklady informatizácie samosprávy. Ako to vidíte?

Dobré projekty sú najmä tam, kde sú za­pálení ľudia a aspoň nejaké finančné zdroje. Dôležitá je zaangažovanosť primátora či sta­rostu, ktorý má záujem, aby dostal informá­cie k ľuďom, vedel od nich zbierať podnety a vybaviť veci tak, aby občania nemuseli zby­točne chodiť na úrad. Informačné systémy majú procesy automatizovať a skracovať.

Aj na Slovensku prichádzajú IT firmy s vlastný­mi modelovými riešeniami a bolo by fajn, ak by si samosprávne orgány už len vyberali tie najvhodnejšie. Opäť však narážame na nedo­statok kapacít a zdrojov a to aj pri takých zá­kladných veciach, ako sú fungovanie webo­vej stránky, komunikácia s obyvateľmi či au­tomatické vybavovanie agendy pomocou in­formačných systémov.

V súčasnosti sa musia aj samosprávy vysporiadať s prípravou infor­mačných systémov na prechod na euro. A to nehovorím o povinnosti samospráv prejsť od roku 2009 na programové rozpočtovanie. K tomu dnes chýba aj metodická podpora, čo je základ, aby sa naučili ako to robiť, nehovo­riac o možnej podpore informatickej.

• Príkladov, keď nie sú veci nastavené tak, ako by mali, je zrejme viac.

Keď už hovoríme o orgánoch samosprávy, zoberme si ako ďalší príklad kolotoč okolo prihlasovania sa do projektov na čerpanie zdrojov z eurofondov, ktorý vymyslelo minis­terstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Po­stup, pri ktorom boli zaregistrovaní tí uchá­dzači, čo sa prví prihlásia, a ostatní nie, sa mi nezdá byť v poriadku. Šancu by potom mali tí, ktorí sa dostali k informáciám skôr, ktorí majú viac ľudí a väčšie kapacity, či kontak­ty na konzultačné spoločnosti. Potenciálne menšie samosprávy môžu mať väčšie prob­lémy a stráca sa rovnosť príležitostí. Také pravidlá hry rozhodne nemožno považovať za fair.

• Neobávate sa toho, že sa to môže stať aj pri informatizácií spoločnosti? Napríklad aj firmám, ktoré by ju mali realizovať?

Iste. Ak pôjde o veľké finančné balíky ur­čené na veľké projekty, je predpoklad, že sa nastavia parametre výberu na ekonomickú silu a referencie veľkých spoločností. Môže sa teda stať, že to bude hra veľkých medzi­národných hráčov a menšie firmy dostanú šancu len ako ich subdodávatelia, veď ako sa zvykne hovoriť, projekt niekto musí aj realizovať. Je veľmi ťažko odhadnúť, kde je správna hranica veľkosti projektu vo vzťahu garancií a efektívnosti jeho realizácie.

Spo­ločnosť QBSW ako stredne veľká IT firma vyvinula a podporuje prevádzku bankovej časti informačného systému s najväčším ob­jemom transakcií v SR. Začiatkom roku 2008 sme uviedli do prevádzky obdobný infor­mačný systém s ešte rozsiahlejšou funkcio­nalitou v Srbsku, takže sme úspešne nasadili dva robustné informačné systémy, ktoré sú súčasťou IS určených na riadenie štátnych fi­nancií v dvoch európskych krajinách, pričom na ich tvorbe sme sa podieľali ako subdodá­vatelia.

Na základe skúseností, ktoré máme z týchto projektov, môžem povedať, že sme schopní vlastnými kapacitami zvládnuť rea­lizáciu veľkých a významných projektov na centrálnej úrovni či na Slovensku alebo v za­hraničí. Pre potreby samosprávy sme naprí­klad pripravili návrh IS, určeného na realizá­ciu programového rozpočtovania. A to určite nie sme ako firma unikátny zjav. Takých fi­riem, ktoré majú významnú úlohu pri reali­zácii unikátnych projektov, je na Slovensku viacero.

• Dnes však už pri príprave prechodu na euro mnohé firmy narážajú na kapacitné obmedze­nia. Otázka potom znie, akými kapacitami ch­ceme všetky úlohy informatizácie spoločnosti zvládnuť?

Počet študentov informatických smerov na všetkých vysokých školách v SR zďaleka nie je taký, aké sú potreby Slovenska, a ani nezodpovedá úrovni odmeňovania informa­tikov. Žiaľ, nedostatočný je nielen záujem o štúdium, ale aj investície štátu do týchto odborov.

Existuje oprávnená obava, že pro­jekty informatizácie spoločnosti sa nebudú dať pokryť ľudskými zdrojmi, ktoré firmám chýbajú už dnes. V takejto situácii bude pre úspešnú realizáciu projektov podstatné, či je (bol a aj bude) realizátor daného projek­tu schopný dotiahnuť projekt do konca v po­žadovanom termíne a kvalite bez ohľadu na marketingové vyhlásenia, ktoré predchádzali podpisu kontraktu. Bolo by veľmi dobré, ak by sa na to pri výbere potenciálnych realizá­torov projektov prihliadalo, pretože čas na realizáciu a s tým spojené čerpanie finanč­ných prostriedkov sa skracuje.

Aj na úrovni centrálnych orgánov štátnej správy by bolo vhodnejšie zamerať úsilie na posun informa­tizácie vpred a nie na spochybňovanie kro­kov a myšlienok, ktoré prichádzajú od nieko­ho iného. Zostáva veriť, že aj v oblasti rozvo­ja informatizácie spoločnosti sa nakoniec na Slovensku budú viac tešiť optimisti ako pe­simisti a že konečný prospech z jej prínosov budú mať najmä občania.

(25.04.2008)